模的线性运算公式
a ≡ b ( m o d m ) ⇔ a − b ≡ 0 ( m o d m ) a ≡ b ( m o d m ) ⇔ − a ≡ − b ( m o d m ) a ≡ b ( m o d m ) ⇔ a + c ≡ b + c ( m o d m ) a ≡ b ( m o d m ) ⇒ a ⋅ c ≡ b ⋅ c ( m o d m ) ( a + b ) ⋅ c ≡ a ⋅ c + b ⋅ c ( m o d m ) \begin{aligned} a &\equiv b \; (mod \;m) \Leftrightarrow a-b \equiv 0 \; (mod \;m)\\ a&\equiv b \; (mod \;m) \Leftrightarrow -a \equiv -b \; (mod \;m)\\ a&\equiv b \; (mod \;m) \Leftrightarrow a+c \equiv b+c \; (mod \;m)\\ a&\equiv b \; (mod \;m) \Rightarrow a \cdot c \equiv b \cdot c \; (mod \;m)\\ (a+b)\cdot c&\equiv a\cdot c+ b \cdot c \; (mod \;m) \end{aligned} aaaa(a+b)⋅c≡b(modm)⇔a−b≡0(modm)≡b(modm)⇔−a≡−b(modm)≡b(modm)⇔a+c≡b+c(modm)≡b(modm)⇒a⋅c≡b⋅c(modm)≡a⋅c+b⋅c(modm)
定义1 最大公约数
指两个或多个整数共有约数(或因素)中最大的一个。 a a a, b b b的最大公约数记为: g c d ( a , b ) gcd(a,b) gcd(a,b)。
定义2 互质
a a a与 b b b互质指 g c d ( a , b ) = 1 gcd(a,b)=1 gcd(a,b)=1
定理1 可约公式
已知
a
a
a、
b
b
b、
c
c
c为整数,
m
m
m为非零整数,
a
⋅
c
≡
b
⋅
c
(
m
o
d
m
)
a\cdot c \equiv b\cdot c \;(mod \;m)
a⋅c≡b⋅c(modm)
若
g
c
d
(
c
,
m
)
=
1
gcd(c,m)=1
gcd(c,m)=1,则
a
≡
b
(
m
o
d
m
)
a\equiv b\;(mod \;m)
a≡b(modm)
证:
∵
a
⋅
c
≡
b
⋅
c
(
m
o
d
m
)
\because a\cdot c \equiv b\cdot c \;(mod \;m)
∵a⋅c≡b⋅c(modm)
∴
(
a
−
b
)
⋅
c
≡
0
(
m
o
d
m
)
\therefore (a-b)\cdot c \equiv 0\;(mod \;m)
∴(a−b)⋅c≡0(modm),即
(
a
−
b
)
⋅
c
(a-b)\cdot c
(a−b)⋅c是
m
m
m的倍数
又
∵
g
c
d
(
m
,
c
)
=
1
\because gcd(m,c)=1
∵gcd(m,c)=1
∴
\therefore
∴
c
c
c无
m
m
m的因素
∴
\therefore
∴只有
a
−
b
a-b
a−b是
m
m
m的倍数,即
a
−
b
≡
0
(
m
o
d
m
)
a-b\equiv 0\;(mod \;m)
a−b≡0(modm)
∴
a
≡
b
(
m
o
d
m
)
\therefore a\equiv b\;(mod \;m)
∴a≡b(modm)
定理 2 拆模公式
若
a
≡
b
(
m
o
d
m
1
⋅
m
2
)
a\equiv b\; (mod \; m_{1} \cdot m_{2})
a≡b(modm1⋅m2)
则
a
≡
b
(
m
o
d
m
1
)
a\equiv b\; (mod \; m_{1} )
a≡b(modm1),
a
≡
b
(
m
o
d
m
2
)
a\equiv b\; (mod \; m_{2} )
a≡b(modm2)
证:
∵
a
≡
b
(
m
o
d
m
1
⋅
m
2
)
\because a\equiv b\; (mod \; m_{1} \cdot m_{2})
∵a≡b(modm1⋅m2)
∴
a
=
b
+
m
1
⋅
m
2
⋅
x
\therefore a=b+m_{1}\cdot m_{2} \cdot x
∴a=b+m1⋅m2⋅x
∴
a
≡
b
(
m
o
d
m
1
)
,
a
≡
b
(
m
o
d
m
2
)
\therefore a\equiv b\; (mod \; m_{1} ),a\equiv b\; (mod \; m_{2} )
∴a≡b(modm1),a≡b(modm2)
定理3 积模公式
若
g
c
d
(
m
1
,
m
2
)
=
1
gcd(m_{1},m_{2})=1
gcd(m1,m2)=1,则
a
≡
b
(
m
o
d
m
1
)
且
a
≡
b
(
m
o
d
m
2
)
⇔
a
≡
b
(
m
o
d
m
1
⋅
m
2
)
\begin{aligned}a&\equiv b\; (mod \; m_{1} )且a\equiv b\; (mod \; m_{2} ) \\\Leftrightarrow a&\equiv b\; (mod \; m_{1}\cdot m_{2} )\end{aligned}
a⇔a≡b(modm1)且a≡b(modm2)≡b(modm1⋅m2)
证:
(1)由定理2可知,当
a
≡
b
(
m
o
d
m
1
⋅
m
2
)
a\equiv b\; (mod \; m_{1} \cdot m_{2})
a≡b(modm1⋅m2)时
⇒
a
≡
b
(
m
o
d
m
1
)
\Rightarrow a\equiv b\; (mod \; m_{1} )
⇒a≡b(modm1),
a
≡
b
(
m
o
d
m
2
)
a\equiv b\; (mod \; m_{2} )
a≡b(modm2)
(2)当
a
≡
b
(
m
o
d
m
1
)
a\equiv b\; (mod \; m_{1} )
a≡b(modm1),
a
≡
b
(
m
o
d
m
2
)
a\equiv b\; (mod \; m_{2} )
a≡b(modm2)时
设
a
=
b
+
m
1
⋅
x
a=b +m_{1} \cdot x
a=b+m1⋅x,则
a
≡
b
+
m
1
⋅
x
(
m
o
d
m
2
)
a\equiv b+m_{1}\cdot x \; (mod \; m_{2})
a≡b+m1⋅x(modm2)
∵
a
≡
b
(
m
o
d
m
2
)
\because a\equiv b\; (mod \; m_{2} )
∵a≡b(modm2)
∴
b
≡
b
+
m
1
⋅
x
(
m
o
d
m
2
)
\therefore b\equiv b+m_{1}\cdot x \; (mod \; m_{2})
∴b≡b+m1⋅x(modm2)
∴
m
1
⋅
x
≡
0
(
m
o
d
m
2
)
\therefore m_{1}\cdot x\equiv 0 \; (mod \; m_{2})
∴m1⋅x≡0(modm2)
∵
g
c
d
(
m
1
,
m
2
)
=
1
\because gcd(m_{1},m_{2})=1
∵gcd(m1,m2)=1
∴
x
≡
0
(
m
o
d
m
2
)
\therefore x\equiv 0 \; (mod \; m_{2})
∴x≡0(modm2),即
x
=
m
2
⋅
y
x=m_{2}\cdot y
x=m2⋅y
∴
a
=
b
+
m
1
⋅
m
2
⋅
x
(
m
o
d
m
2
)
\therefore a=b+m_{1}\cdot m_{2}\cdot x \; (mod \; m_{2})
∴a=b+m1⋅m2⋅x(modm2)
∴
a
≡
b
(
m
o
d
m
1
⋅
m
2
)
\therefore a\equiv b\; (mod \; m_{1}\cdot m_{2} )
∴a≡b(modm1⋅m2)
定义3 完全剩余系
整数集合 A A A有 m m m个元素, A A A中任意两个数 a i , a j a_{i},a_{j} ai,aj满足 a i ≠ a j ( m o d m ) \begin{aligned} a_{i} \neq a_{j} \; (mod \; m) \end{aligned} ai=aj(modm)则称集合 A A A为 模 m m m的完全剩余系
定理4 完全剩余系同余
整数集合
A
A
A、整数集合
B
B
B都是模
m
m
m的完全剩余系,则
集合
A
A
A、集合
B
B
B的元素一一对应且同余。
证:
设
B
i
B_{i}
Bi为
B
B
B的一个元素,
A
j
A_{j}
Aj为
A
A
A的任意一个元素,
假设存在
B
i
≠
A
j
(
m
o
d
m
)
B_{i}\neq A_{j}\; (mod \; m)
Bi=Aj(modm),
则
{
A
0
,
A
1
,
.
.
.
,
A
m
−
1
,
B
i
}
\lbrace A_{0},A_{1},...,A_{m-1},B_{i}\rbrace
{A0,A1,...,Am−1,Bi}也是模
m
m
m的一个完全剩余系,但该集合元素个数为
m
+
1
m+1
m+1,与模
m
m
m完全剩余系元素个数
m
m
m矛盾,因此假设错误,所以
B
B
B的任意一个元素在集合
A
A
A中能找到一个模
m
m
m的同余元素,显然根据完全剩余系的定义;
B
B
B的任意一个元素在集合
A
A
A中最多只有一个模
m
m
m的同余元素。因此
B
B
B的任意一个元素在集合
A
A
A中有且只有一个模
m
m
m的同余元素,集合
B
B
B的元素与集合
A
A
A的元素一一对应且同余,即集合
A
A
A、集合
B
B
B的元素一一对应且同余。
定理5 同比例完全剩余系
已知
m
,
b
m,b
m,b是整数,
m
>
1
,
g
c
d
(
m
,
b
)
=
1
m>1,gcd(m,b)=1
m>1,gcd(m,b)=1,
{
a
0
,
a
1
,
.
.
.
,
a
m
−
1
}
\lbrace a_{0},a_{1},...,a_{m-1}\rbrace
{a0,a1,...,am−1}是模
m
m
m的完全剩余系。
则
{
b
⋅
a
0
,
b
⋅
a
1
,
.
.
.
,
b
⋅
a
m
−
1
}
\lbrace b\cdot a_{0},b\cdot a_{1},...,b\cdot a_{m-1}\rbrace
{b⋅a0,b⋅a1,...,b⋅am−1}也是模
m
m
m的完全剩余系。
证:
假设当
a
i
≠
a
j
a_{i}\neq a_{j}
ai=aj时,存在
b
⋅
a
i
≡
b
⋅
a
j
(
m
o
d
m
)
b\cdot a_{i} \equiv b\cdot a_{j} \;(mod \; m)
b⋅ai≡b⋅aj(modm)
∵
g
c
d
(
b
,
m
)
=
1
\because gcd(b,m)=1
∵gcd(b,m)=1
∴
a
i
≡
a
j
(
m
o
d
m
)
\therefore a_{i} \equiv a_{j} \;(mod \; m)
∴ai≡aj(modm)
∵
{
a
0
,
a
1
,
.
.
.
,
a
m
−
1
}
\because \lbrace a_{0},a_{1},...,a_{m-1}\rbrace
∵{a0,a1,...,am−1}是模
m
m
m的完全剩余系
∴
a
i
≠
a
j
(
m
o
d
m
)
\therefore a_{i} \neq a_{j} \; (mod \; m)
∴ai=aj(modm) ,前后矛盾,因此假设错误。
所以当
a
i
≠
a
j
a_{i}\neq a_{j}
ai=aj时,不存在
b
⋅
a
i
≡
b
⋅
a
j
(
m
o
d
m
)
b\cdot a_{i} \equiv b\cdot a_{j} \;(mod \; m)
b⋅ai≡b⋅aj(modm)
因此
{
b
⋅
a
0
,
b
⋅
a
1
,
.
.
.
,
b
⋅
a
m
−
1
}
\lbrace b\cdot a_{0},b\cdot a_{1},...,b\cdot a_{m-1}\rbrace
{b⋅a0,b⋅a1,...,b⋅am−1}也是模
m
m
m的完全剩余系。
定理6 费马小定理(幂周期定理)
若
p
p
p是素数,
g
c
d
(
p
,
a
)
=
1
gcd(p,a)=1
gcd(p,a)=1,则
a
p
−
1
≡
1
(
m
o
d
p
)
\begin{aligned}a^{p-1}\equiv 1\; (mod \; p)\end{aligned}
ap−1≡1(modp) 证:构造
p
p
p完全剩余系
A
=
{
0
,
1
,
2
,
.
.
.
,
p
−
1
}
A=\lbrace0,1,2,...,p-1\rbrace
A={0,1,2,...,p−1},
∵
g
c
d
(
p
,
a
)
=
1
\because gcd(p,a)=1
∵gcd(p,a)=1
∴
{
0
,
a
,
2
a
,
.
.
.
,
(
p
−
1
)
⋅
a
}
\therefore \lbrace0,a,2a,...,(p-1)\cdot a\rbrace
∴{0,a,2a,...,(p−1)⋅a}也是
p
p
p的完全剩余系
∴
\therefore
∴根据定理4(完全剩余系同余)有:
1
⋅
2
⋅
⋅
⋅
(
p
−
1
)
≡
a
⋅
2
a
⋅
⋅
⋅
(
a
⋅
(
p
−
1
)
)
(
m
o
d
p
)
1\cdot2\cdot \cdot\cdot (p-1)\equiv a\cdot 2a\cdot \cdot\cdot (a\cdot(p-1))\; (mod \; p)
1⋅2⋅⋅⋅(p−1)≡a⋅2a⋅⋅⋅(a⋅(p−1))(modp)
⇒
(
p
−
1
)
!
≡
a
p
−
1
(
p
−
1
)
!
(
m
o
d
p
)
\Rightarrow (p-1)!\equiv a^{p-1}(p-1)! \; (mod \; p)
⇒(p−1)!≡ap−1(p−1)!(modp)
∵
\because
∵
(
p
−
1
)
!
(p-1)!
(p−1)! 与
p
p
p互质,根据定理1(可约公式,
可得
a
p
−
1
≡
1
(
m
o
d
p
)
a^{p-1}\equiv 1\; (mod \; p)
ap−1≡1(modp)
定理7 最小公倍幂周期
已知
p
1
,
p
2
,
.
.
.
,
p
k
p_{1},p_{2},...,p_{k}
p1,p2,...,pk为
k
k
k个不同的素数,
m
=
∏
i
=
0
k
p
i
m=\displaystyle \prod_{i=0}^{k} p_{i}
m=i=0∏kpi,
g
c
d
(
m
,
a
)
=
1
gcd(m,a)=1
gcd(m,a)=1,
t
t
t为
p
1
−
1
,
p
2
−
1
,
.
.
.
,
p
k
−
1
p_{1}-1,p_{2}-1,...,p_{k}-1
p1−1,p2−1,...,pk−1的最小公倍数,
则
a
t
≡
1
(
m
o
d
m
)
a^t\equiv 1 \; (mod \;m)
at≡1(modm)
定理8 降幂定理
p p p是素数, n n n是整数,则 n p ≡ n ( m o d p ) n^{p}\equiv n\;(mod \; p) np≡n(modp)
证:
当
g
c
d
(
n
,
p
)
=
1
gcd(n,p)=1
gcd(n,p)=1时,
n
p
−
1
≡
1
(
m
o
d
p
)
n^{p-1}\equiv 1\;(mod \; p)
np−1≡1(modp)
⇒
n
p
≡
n
(
m
o
d
p
)
\Rightarrow n^{p}\equiv n\;(mod \; p)
⇒np≡n(modp)
当
g
c
d
(
n
,
p
)
≠
1
gcd(n,p)\neq1
gcd(n,p)=1时,因
p
p
p是素数,所以
n
n
n的因子必然有
p
p
p,即
n
=
q
⋅
x
n=q\cdot x
n=q⋅x,此时显然
n
p
≡
n
≡
0
(
m
o
d
p
)
n^{p}\equiv n\equiv 0\;(mod \; p)
np≡n≡0(modp)
定理9
已知
p
p
p是素数,
g
c
d
(
p
,
a
)
=
1
gcd(p,a)=1
gcd(p,a)=1,
a
t
≡
1
(
m
o
d
p
k
)
a^t\equiv 1\;(mod \;p^k)
at≡1(modpk),
t
<
p
k
t<p^{k}
t<pk,
则
p
k
−
1
(
p
−
1
)
≡
0
(
m
o
d
t
)
p^{k-1}(p-1)\equiv 0\;(mod \;t)
pk−1(p−1)≡0(modt)
定理10
已知
p
1
,
p
2
,
.
.
.
,
p
k
p_{1},p_{2},...,p_{k}
p1,p2,...,pk为两两互质的
k
k
k个整数,
m
=
∏
i
=
0
k
p
i
m=\displaystyle \prod_{i=0}^{k}p_{i}
m=i=0∏kpi,
∏
i
=
0
k
(
p
i
−
1
)
≡
0
(
m
o
d
r
)
\displaystyle \prod_{i=0}^{k}(p_{i}-1)\equiv 0\;(mod \;r)
i=0∏k(pi−1)≡0(modr) ,
g
c
d
(
a
,
m
)
=
1
gcd(a,m)=1
gcd(a,m)=1,则
a p 1 − 1 ) … ( p k − 1 ) r ≡ 1 ( m o d m ) a^{\frac{\displaystyle p_{1}-1)\ldots(p_{k}-1)}{\displaystyle r}}\equiv 1 \;(mod\;m) arp1−1)…(pk−1)≡1(modm)
定义4 函数的完全剩余
函数
f
(
x
)
f(x)
f(x)模
m
m
m的剩余集合
A
A
A称为函数
f
(
x
)
f(x)
f(x)模
m
m
m的完全剩余
函数
f
(
x
)
f(x)
f(x)模
m
m
m的完全剩余的元素个数记为
L
(
f
(
x
)
,
m
)
L(f(x),m)
L(f(x),m)
(1)若
g
c
d
(
c
,
m
)
=
1
gcd(c,m)=1
gcd(c,m)=1,则
L
(
c
⋅
f
(
x
)
)
=
L
(
f
(
x
)
,
m
)
L(c\cdot f(x))=L(f(x),m)
L(c⋅f(x))=L(f(x),m)
(2)若
m
≡
0
(
m
o
d
c
)
m\equiv0 \;(mod \; c)
m≡0(modc),则
L
(
c
⋅
f
(
x
)
)
=
L
(
f
(
x
)
,
m
c
)
L(c\cdot f(x))=L(f(x),\frac{m}{c})
L(c⋅f(x))=L(f(x),cm)
(3)
y
≡
f
(
x
)
(
m
o
d
m
)
y\equiv f(x)\;(mod \;m)
y≡f(x)(modm),若
x
x
x递增,
y
y
y值按照一种元素顺序按序依次排列,则称该函数为连续的。
(4)
y
=
f
(
x
)
y=f(x)
y=f(x)连续,则
y
′
≡
f
(
x
)
(
m
o
d
m
)
y'\equiv f(x)\;(mod \;m)
y′≡f(x)(modm)连续,反之不一定。
(5)
y
≡
f
(
x
)
(
m
o
d
m
)
y\equiv f(x)\;(mod \;m)
y≡f(x)(modm)连续,则该函数是周期函数,周期为
L
(
f
(
x
)
,
m
)
L(f(x),m)
L(f(x),m)
(6)当
f
(
x
)
f(x)
f(x)模
m
m
m的剩余元素与
m
m
m互质,且
L
(
f
(
x
)
,
m
)
=
φ
(
m
)
L(f(x),m)=\varphi(m)
L(f(x),m)=φ(m),其中
φ
(
m
)
\varphi(m)
φ(m)为欧拉函数,称
f
(
x
)
f(x)
f(x)为模
m
m
m的质函数。
(7)当
f
(
x
)
f(x)
f(x)与
m
m
m可约,则
f
(
x
)
f(x)
f(x)不是模
m
m
m的质函数。