向量定义
有方向,有大小的量称为向量,没方向只有的大小的量称为数量。
线段
A
B
AB
AB,我们对其两端规定顺序,则
A
B
AB
AB 就成了有向线段。
我们就可以用 A B AB AB 来表示一个向量(但有向线段并不是向量),如果 A A A 为起点, B B B 为终点,则这个向量写作 A B → \overrightarrow{AB} AB。
向量在平面中是可以平移的,起点终点只是初始位置的起点终点。
向量的模:向量 A B → \overrightarrow{AB} AB 的模写作 ∣ A B → ∣ |\overrightarrow{AB}| ∣AB∣,代表 A B → \overrightarrow{AB} AB 的长度。
零向量:模为 0 0 0 的向量则称为 0 0 0 向量,记做 0 ⃗ \vec0 0, 0 ⃗ \vec0 0 不是没有方向,是可以任意方向。
单位向量:长度为一个单位的向量被称为单位向量。
相等向量:长度和方向都相同的向量才能叫相等向量,记做 A B → = C D → \overrightarrow{AB}=\overrightarrow{CD} AB=CD。
相反向量:长度相等,方向相反的向量称为相反向量,记做 A B → = − B A → \overrightarrow{AB}=-\overrightarrow{BA} AB=−BA。
共线向量:方向相同或相反的向量称为共线向量,记做 A B → ∥ B C → \overrightarrow{AB}\parallel\overrightarrow{BC} AB∥BC。共线向量又称平行向量。(零向量与任意向量平行)
向量运算
向量相加
平行四边形法则
首先,让两个向量尾尾相接,然后以
A
B
AB
AB,
A
C
AC
AC 为边做一个平行四边形,则
A
D
→
\overrightarrow{AD}
AD 为答案。
A
B
→
+
A
C
→
=
A
D
→
\overrightarrow{AB}+\overrightarrow{AC}=\overrightarrow{AD}
AB+AC=AD
三角形法则
若两个向量 A B → , B C → \overrightarrow{AB},\overrightarrow{BC} AB,BC 首尾相接,则连接 A C AC AC, A C → \overrightarrow{AC} AC 就是答案(注意向量方向)。
向量和数相乘
一个向量
A
B
→
\overrightarrow{AB}
AB,乘以
k
k
k,相当于将
A
B
→
\overrightarrow{AB}
AB 长度扩大
k
k
k 倍。
若乘以负数,则将这个向量取反,
A
B
→
\overrightarrow{AB}
AB 变成
B
A
→
\overrightarrow{BA}
BA。
向量相乘(内积)
向量的夹角:将两个向量的起点放在一起,则此时两条向量构成的角为两个向量的夹角。
向量的投影:将两个向量起点重合(假设 a ⃗ = O A → , b ⃗ = O B → \vec a = \overrightarrow{OA}, \vec b = \overrightarrow{OB} a=OA,b=OB), b ⃗ \vec b b 的终点向 a ⃗ \vec a a 做垂线,交 a ⃗ \vec a a 于点 C C C,则 ∣ O C → ∣ |\overrightarrow{OC}| ∣OC∣ 为 b ⃗ \vec b b 在 a ⃗ \vec a a 方向的投影。( ∣ O C → ∣ = ∣ b ⃗ ∣ cos θ , θ = ∠ A O B |\overrightarrow{OC}|=|\vec b|\cos\theta,\theta=\angle AOB ∣OC∣=∣b∣cosθ,θ=∠AOB)
向量的内积:也称点乘,两个向量 a ⃗ , b ⃗ \vec a,\vec b a,b 的内积为 ∣ a ⃗ ∣ ∣ b ⃗ ∣ cos θ ( θ = ∠ A O B ) |\vec a||\vec b|\cos\theta(\theta=\angle AOB) ∣a∣∣b∣cosθ(θ=∠AOB),写作 a ⃗ ⋅ b ⃗ \vec a \cdot \vec b a⋅b。(内积是一个数量)
向量运算定律
交换律
a
⃗
+
b
⃗
=
b
⃗
+
a
⃗
\vec a + \vec b=\vec b+\vec a
a+b=b+a
a
⃗
⋅
b
⃗
=
b
⃗
⋅
a
⃗
\vec a \cdot\vec b=\vec b\cdot\vec a
a⋅b=b⋅a
结合律
a
⃗
+
(
b
⃗
+
c
⃗
)
=
(
a
⃗
+
b
⃗
)
+
c
⃗
\vec a + (\vec b+\vec c)=(\vec a+\vec b)+\vec c
a+(b+c)=(a+b)+c
(
m
n
)
a
⃗
=
m
(
n
a
⃗
)
=
n
(
m
a
⃗
)
(mn)\vec a=m(n\vec a)=n(m\vec a)
(mn)a=m(na)=n(ma)
(
λ
a
⃗
)
b
⃗
=
(
λ
b
⃗
)
a
⃗
=
λ
(
b
⃗
⋅
a
⃗
)
(\lambda\vec a)\vec b=(\lambda\vec b)\vec a=\lambda(\vec b\cdot\vec a)
(λa)b=(λb)a=λ(b⋅a)
分配律
k
(
a
⃗
+
b
⃗
)
=
k
a
⃗
+
k
b
⃗
k(\vec a + \vec b)=k\vec a+k\vec b
k(a+b)=ka+kb
(
m
+
n
)
a
⃗
=
m
a
⃗
+
n
a
⃗
(m+n)\vec a=m\vec a+n\vec a
(m+n)a=ma+na
(
a
⃗
+
b
⃗
)
c
⃗
=
a
⃗
⋅
c
⃗
+
b
⃗
⋅
c
⃗
(\vec a + \vec b)\vec c = \vec a\cdot\vec c +\vec b\cdot\vec c
(a+b)c=a⋅c+b⋅c
其他
a
⃗
+
0
⃗
=
a
⃗
\vec a + \vec 0=\vec a
a+0=a
a
⃗
−
b
⃗
=
a
⃗
+
(
−
b
⃗
)
\vec a - \vec b=\vec a+(-\vec b)
a−b=a+(−b)
向量运算推论
cos θ = a ⃗ ⋅ b ⃗ ∣ a ⃗ ∣ ∣ b ⃗ ∣ \cos\theta=\dfrac{\vec a \cdot\vec b}{|\vec a||\vec b|} cosθ=∣a∣∣b∣a⋅b
a ⃗ ⊥ b ⃗ ⇔ a ⃗ ⋅ b ⃗ = 0 \vec a ⊥ \vec b\lrArr\vec a\cdot\vec b=0 a⊥b⇔a⋅b=0
∣ a ⃗ ∣ 2 = a ⃗ 2 |\vec a|^2=\vec a^2 ∣a∣2=a2
向量坐标化
基底
若
i
⃗
,
j
⃗
\vec i,\vec j
i,j 为同一平面内两个不平行的向量,那么该平面内任意向量
a
⃗
\vec a
a,都存在唯一的
a
x
,
a
y
a_x,a_y
ax,ay 使:
a
⃗
=
a
x
i
⃗
+
a
y
j
⃗
\vec a = a_x\vec i + a_y \vec j
a=axi+ayj
这时,向量 i ⃗ , j ⃗ \vec i,\vec j i,j 表示该平面内向量的一组基底,记做: { i ⃗ , j ⃗ } \{\vec i,\vec j\} {i,j}, a x i ⃗ + a y j ⃗ a_x\vec i + a_y \vec j axi+ayj 叫做向量 a ⃗ \vec a a 关于基底 { i ⃗ , j ⃗ } \{\vec i, \vec j\} {i,j} 的分解式。
向量坐标化定义
在平面直角坐标系中,分别取 x x x 轴、 y y y 轴正方向两个单位向量 { i ⃗ , j ⃗ } \{\vec i,\vec j\} {i,j} 作为基底,则任意向量 a ⃗ \vec a a 都可以唯一的表示成 ( x , y ) (x, y) (x,y) 的形式,使 a ⃗ = x i ⃗ + y j ⃗ \vec a = x\vec i + y \vec j a=xi+yj。这时,我们称 ( x , y ) (x, y) (x,y) 为向量 a ⃗ \vec a a 的坐标,记做 a ⃗ = ( x , y ) \vec a = (x, y) a=(x,y),这就是向量的坐标表示。
平面直角坐标系中,两个点 A ( x 1 , y 1 ) , B ( x 2 , y 2 ) A(x_1,y_1),B(x_2,y_2) A(x1,y1),B(x2,y2) 表示的向量 A B → \overrightarrow{AB} AB 用向量的坐标表示法表示成 ( x 2 − x 1 , y 2 − y 1 ) (x_2-x_1,y_2-y_1) (x2−x1,y2−y1)。
坐标化向量的运算
设向量
a
⃗
=
(
x
1
,
y
1
)
,
b
⃗
=
(
x
2
,
y
2
)
\vec a = (x_1,y_1),\vec b =(x_2,y_2)
a=(x1,y1),b=(x2,y2)
a
⃗
±
b
⃗
=
(
x
1
±
x
2
,
y
1
±
y
2
)
\vec a\pm\vec b=(x_1\pm x_2,y_1\pm y_2)
a±b=(x1±x2,y1±y2)
λ
a
⃗
=
(
λ
x
1
,
λ
y
1
)
\lambda\vec a = (\lambda x_1,\lambda y_1)
λa=(λx1,λy1)
∣
a
⃗
∣
=
x
1
2
+
y
1
2
|\vec a|=\sqrt{{x_1}^2 +{y_1}^2}
∣a∣=x12+y12
a
⃗
⋅
b
⃗
=
x
1
x
2
+
y
1
y
2
\vec a\cdot\vec b = x_1x_2+y_1y_2
a⋅b=x1x2+y1y2
向量的定理
向量共线定理
若存在实数 λ \lambda λ,使得 a ⃗ = λ b ⃗ \vec a =\lambda\vec b a=λb,则 a ⃗ ∥ b ⃗ \vec a \parallel\vec b a∥b
平面上三点 A , B , C A,B,C A,B,C,若存在另一点 P P P,使得存在实数 λ , μ \lambda,\mu λ,μ,满足 λ + μ = 1 \lambda +\mu = 1 λ+μ=1 且 P A → = λ P B → + μ P C → \overrightarrow{PA}=\lambda\overrightarrow{PB}+\mu\overrightarrow{PC} PA=λPB+μPC,则 A , B , C A,B,C A,B,C 三点共线。
奔驰定理
在
△
A
B
C
\triangle ABC
△ABC 中取一点
P
P
P。
则满足
S
△
P
B
C
P
A
→
+
S
△
P
A
C
P
B
→
+
S
△
P
A
B
P
C
→
=
0
⃗
S_{\triangle PBC}\overrightarrow{PA}+S_{\triangle PAC}\overrightarrow{PB}+S_{\triangle PAB}\overrightarrow{PC} = \vec 0
S△PBCPA+S△PACPB+S△PABPC=0。
向量与三角形四心
若
G
G
G 为
△
A
B
C
\triangle ABC
△ABC 重心:
G
A
→
+
G
B
→
+
G
C
→
=
0
⃗
\overrightarrow{GA}+\overrightarrow{GB}+\overrightarrow{GC}=\vec 0
GA+GB+GC=0
若
O
O
O 为
△
A
B
C
\triangle ABC
△ABC 外心:
O
A
→
sin
2
A
+
O
B
→
sin
2
B
+
O
C
→
sin
2
C
=
0
⃗
\overrightarrow{OA}\sin 2A+\overrightarrow{OB}\sin2B+\overrightarrow{OC}\sin2C=\vec 0
OAsin2A+OBsin2B+OCsin2C=0
若
I
I
I 为
△
A
B
C
\triangle ABC
△ABC 内心:
I
A
→
sin
A
+
I
B
→
sin
B
+
I
C
→
sin
C
=
a
I
A
→
+
b
I
B
→
+
c
I
C
→
=
0
⃗
\overrightarrow{IA}\sin A+\overrightarrow{IB}\sin B+\overrightarrow{IC}\sin C=a\overrightarrow{IA}+b\overrightarrow{IB}+c\overrightarrow{IC}=\vec 0
IAsinA+IBsinB+ICsinC=aIA+bIB+cIC=0(
a
,
b
,
c
a,b,c
a,b,c 为
∠
A
,
∠
B
,
∠
C
\angle A,\angle B,\angle C
∠A,∠B,∠C 对边)
若
H
H
H 为
△
A
B
C
\triangle ABC
△ABC 垂心:
H
A
→
tan
A
+
H
B
→
tan
B
+
H
C
→
tan
C
=
0
⃗
\overrightarrow{HA}\tan A+\overrightarrow{HB}\tan B+\overrightarrow{HC}\tan C=\vec 0
HAtanA+HBtanB+HCtanC=0
极化恒等式
在 △ A B C \triangle ABC △ABC 上, D D D 为 B C BC BC 中点。则有 A B → + A C → = A D 2 − 1 4 B C 2 \overrightarrow{AB} +\overrightarrow{AC}=AD^2-\frac{1}{4}BC^2 AB+AC=AD2−41BC2,这个式子即为极化恒等式。